| |
Životopis
Na úvod, aby bolo jasné. Nečakaj
nejaký úžasný hollywoodsky trhák. Veď som len človek. Volám sa
Juraj Balogh. Narodil som sa 21. novembra 1980. To sem píšem preto aby moji
kamaráti vedeli kedy mám narodky. Už sa nemôžete vyhovárať, že ste
zabudli! Je to aj na I-nete stačí sa kuknúť! Vo formálnom životopise
sa hovorí o rodičoch a škole atď. Takže ja začnem školou. Lepšie povedané
jaslami. V jasliach som bol len deň. Podľa informácií od mojich rodičov, to
bolo preto lebo som stihol za ten jeden deň: rozbiť tanier na desiate, prevrátiť
na seba skriňu so šerblíkmi (boli všetky prázdne, ale bolo ich tam požehnane),
odtrhnúť umývadlo v umývarke. Ďalšou mojou zastávkou na ceste vzdelania
bola škôlka. Chodil som tam len rok, ten posledný predškolský. To sme už bývali
v Bratislave. Jaj zabudol som, keď som bol malý, tak sme bývali striedavo v
Bratislave a v Čadci, odkiaľ je moja mama. V škôlke som mal veľa kamarátov.
Ale bohužial pamätám sa len na tých najlepších. Takže ich oboch
pozdravujem. Janka aj Janka (obaja boli Janovia). Škola! Základná: prvý
stupeň bol viac menej pohodovka, boli to pekné časy, pamätám sa na blbiny,
ktoré sme robili ako krpci. Ja, Dodo a Juro (inak pozdravujem vás). Vždy keď
sa udiala nejaká lumpáreň, tak sme v tom zaručene boli my! :) V desiatich
som začal hrávať futbal a do druhého stupňa na základnej som šiel na špeciálnu
športovú školu na Kalinčiakovej ulici. Našťastie so mnou sa na túto školu
dostal aj Juro, takže prvé dva roky som sa bavil najmä s ním. Aby som
nezabudol na začiatku svojej futbalovej kariéry som sa rozhodol pre dráhu
brankára. Potom musel Juro zo školy odísť, ale prišiel Viktor, sedávali
sme spolu v prvej lavici, horšie sedenie neexistovalo. S Vikim bola sranda, aj
jeho pozdravujem. Stredná škola: No stredné školy som prešiel tri. Prvá,
bola to drevárska priemyslovka, kde ma vzali bez prímačiek a stretol som tu
mojeho kamaráta zo základnej školy Doda. Lenže už po 3 mesiacoch som dostal
ponuku prestúpiť na novú školu, súkromné futbalové gymnázium. Obyčajne
sa na takejto škole platí, ale ja som dostal niečo ako štipendium, takže
som platil na internátnej škole len za stravu. Čo som zažil tu, o tom by sa
dala napísať kniha. Pozdravujem všetkých chalanov s ktorými som chodil v
tom období do školy, najmä Peťa. Ja som nespomenul, že ten futbal mi v tom
období šiel celkom dobre, začínal som v Slovane. Prežil som tam krásne
roky so skvelými trénermi. Bol som aj vo výbere Slovenska. Potom prišiel
prestup do Veľkého Bielu, tam malo ihrisko naše súkromné gymnázium. Po
dvoch rokoch na gymnáziu som sa rozhodol, že odídem. Zmenili sa podmienky, škola
aj s futbalom začali upadať. Nasledoval môj prestup na novú školu, na Pankúchovu
ul. v Bratislave. Takisto som zmenil aj futbalový dres. Prestúpil som do
Interu. Bohužial zranil som sa na tréningu a moja futbalová kariéra sa začala
meniť. Musel som ísť na dve operácie. Vyzeralo to, že úplne skončím s
futbalom. Na Pankúchovej mi bolo celkom fajn, našiel som si hneď veľa kamarátov
i kamarátiek. Pozdravujem Miša, Sveťa, Alicu, Xéniu, Luciu ale najmä Maťa,
s ktorým som stále dobrý kamarát. Prišla maturita, inak v mojom prípade
žiadna sláva! Dostal som sa na vysokú, na telovýchovu. Takže teraz tam študujem.
Neviem síce ako ešte dlho. :) No to nie je smiešne! To by bolo v skratke asi
tak všetko. Zabudol som len na svojich rodičov. Čo robia, nebudem písať,
stačí ti vedieť, že ich mám rád. No a mám aj štyroch súrodencov, dve
sestry a dvoch bratov. Ako vidno celý môj doterajší život sa točil okolo
školy, futbalu a kamarátov! Keď spomínam kamarátov, tak nesmiem
nespomenúť mojich momentálne najlepších kamarátov, s ktorými trávim v
poslednom roku najviac času! Takže zdravím všetkých Andreja, Bobča, Braňa
a Briana. (Ste zoradení podľa abecedy, aby niekomu nebolo lúto, že je
posledný, keď sa vám nepáči vaše poradie, vydiskutujte si to so svojimi
rodičmi). No a na záver to najlepšie. Chcem pozdraviť Andrejku. Moje malé
krásne dievčatko, ktoré veľmi ľúbim. Chcem jej len odkázať, ľúbim ťa.
Tak ale to už asi naozaj stačí. Ak sa niekomu niečo nepáčilo, tak má
smolu. Môže sa ísť sťažovať na lampáreň, smer Devínska Nová Ves. Keby
ale naozaj niečo, tak mi napíš sem: durik@pobox.sk
|
|
